Rap, svedectvá a prednášky v piatich večerných streamoch
Koncom apríla sme v spoločenstve organizovali duchovnú obnovu The Way, ktorá bola už tradične otvorená všetkým mladým ľuďom od pätnásť do tridsať rokov. Počas piatich dní sme si spoločne prešli základnými témami, ktoré sa týkajú života s Bohom a života v spoločenstve.
Tohtoročná The Way však bola trochu odlišná od tých predošlých. Kvôli obmedzeniam sme nemali možnosť privítať účastníkov u nás a stretnúť sa s nimi osobne. Preto sme museli celú obnovu zorganizovať online. Aj keď to nebolo jednoduché, spojili sme svoje sily a pretransformovali program tak, aby zaujal aj cez obrazovky. Snažili sme sa o to, aby sme aj napriek fyzickej vzdialenosti dokázali byť k účastníkom blízko. No naším hlavným cieľom bolo zrozumiteľne im predstaviť a priblížiť to, kým je Boh.
Príprava nám zabrala viac ako mesiac a pozostávala zo stretnutí cez aplikáciu zoom, ktorá sa za posledné obdobie stala nevyhnutnou súčasťou našich životov. Hovorili sme na nich o tom, ako zostaviť program, zabezpečiť živé vysielania, propagáciu či kontakt s účastníkmi počas a po skončení The Way a mnohých ďalších veciach. Približne týždeň pred začiatkom sme sa však museli presunúť už na samotné miesto natáčania. Tam sme pripravili scénu, rozmiestnili techniku a zároveň s tým aj dokončili posledné úpravy. Žltá chodba a skúšobňa sa zo dňa na deň zmenili na miesto plné reproduktorov, káblov, svetiel a ľudí v rúškach, pobehujúcich hore dolu.
Posledné minúty pred začiatkom vysielaní boli vždy najrušnejšie. Rozdávali sa posledné pokyny, každý sa snažil nájsť si svoje miesto a pripraviť sa. Vo vzduchu sa vznášalo napätie a zvedavosť, ako daný deň dopadne.
Celý týždeň sa skladal z prednášok, ktoré dopĺňali najmä rapové skladby od zoskupenia TowMeot a svedectvá. V stredu sme si dali oddychovejší deň, pretože namiesto prednášky bola na programe talkshow. Vďaka nej si mohli účastníci vypočuť rozhovory s chalanmi z TowMeot o ich ceste k Bohu a k hudbe. Tých neskôr vystriedali niekoľkí ľudia zo spoločenstva, ktorí hovorili o tom, ako sa im v ňom žije. Štvrtok bol pre mnohých účastníkov dňom, kedy prvýkrát zažili modlitby príhovoru, počas ktorých sa za nich modlilo niekoľko starších členov spoločenstva. Nebolo ľahké zorganizovať niečo, čo sa odohráva na takej hlbokej duchovnej úrovni cez internet, no verili sme, že Boh dokáže prekonávať všetky hranice. A o tom nás znova presvedčila aj spätná väzba, ktorú sme dostali nielen od účastníkov, ale aj od organizátorov. Veď posúďte sami:
Keď sa mi prvýkrát objavila pozvánka na The Way na sociálnych sieťach, prihlasoval som sa so strachom, či to nebude strata času. Rozhodne nebola! Vďaka modlitbe príhovoru sa ráno nezobúdzam so strachom a neistotou, ale s pokojom. Strach z kolegov a prostredia, za ktorý sme sa s modlitebníkmi modlili, prežiarila myšlienka, že som kresťan a kresťanom všetko slúži na dobré.
– Frederik –Najväčší zážitok som mala pri skupinkách a modlitbe, kde som sa cítila prijatá aj napriek tomu, čo prežívam.
– Katarína –Po obnove som si našiel prácu, aj keď som strácal nádej a Boh ma týmto spôsobom požehnal.
– Adrián –
Obnovu sme zakončili neodmysliteľným posledným zdieľaním v piatok. Vďaka nemu sme mali možnosť porozprávať sa o pocitoch, ktoré sme si so sebou niesli celou obnovou a ktoré v nás zanechala.
Ako každý rok, aj táto The way bola viac ako len niekoľko večerných streamov. Stálo za ňou mnoho ľudí, ktorí do nej investovali svoj čas, schopnosti a kreativitu a mnoho ďalších ľudí, ktorí sa modlili, aby sa vydarila. No najdôležitejšie je, že za ňou stál Boh a pretvoril ju na niečo väčšie, než by sme my kedy dokázali vymyslieť.
Autor: Lenka Bobáľová